Patrí už medzi určité symboly obraz chlapca, držiaceho v ruke malé autíčko. Mnohé z týchto detí poznajú naspamäť všetky značky a typy áut, dokonca niekedy lepšie ako dospelí. A všetkým sú známe detské reakcie, ktoré prepukli, keď sa niečo tomuto autíčku stalo – bola to najväčšia katastrofa na svete.
Hm, že by náhodná podobnosť s dospelými? Nemyslím…
Ale teraz nejdeme rozprávať o deťoch a ich miláčikoch.
Nedávno som šiel po meste a pri výklade s detskými autíčkami stál dospelý chlap. Nič zvláštne, hovorím si, kupuje hračku pre svojho syna. Ale on so žiariacimi očami sledoval jedno autíčko za druhým a svojej partnerke horlivo vysvetľoval dokonalú detailnú podobnosť modelu s reálnym autom. Viem si predstaviť, ako tento príbeh skočí v tento predvianočný čas. Model autíčka sa ocitne na poličke medzi desiatkami ďalších.
Zaujímavé. Z chlapov sa stanú chlapi, ale z radosti z malého modelu autíčka sa nestratí nič. Aspoň u niektorých.
Nesplnené detské sny
Keď som bol malý, vždy som chcel mať zbierku autíčok.
Aj to sú slová dospelého muža s vitrínou plnou maličkých kópií veľkých áut. A musím uznať, že takáto zbierka je ozaj fascinujúca. Jediné nebezpečenstvo pre takú zbierku predstavujú malé deti, ktoré nepochopia citovú naviazanosť majiteľa na tieto krehké modely a s nadšením sa vrhnú na vitrínu. Výsledok je každému jasný…polámané, pošliapané, poškriabané, skrátka zničené.
Nesplnené sny, splniteľné až v dospelosti. Ale prečo nie? Nakoniec, každý z nás si nesie svoje predstavy a túžby, ktoré ho definujú a nezmiznú, len občas ustúpia do úzadia dôležitejším oblastiam života.
Takže napriek niektorým predsudkom o zbieraní malých autíčok veľkými chlapmi musíme skonštatovať, že je na tom kus romantiky a cieľavedomosti. Veď vzkriesiť v dospelosti svoj detský sen, na to musí mať človek aj odhodlanie, aj vytrvalosť.