Nič ma nijako v živote neteší. Sú to skoro 2 roky, čo som ukončila vzťah po 7 rokoch, pretože som v tom vzťahu nebola úplne šťastná, ale keby som vedela aký to bude od tej doby, tak by som si ten vzťah radšej nechala. Stále si to vyčítam, pretože neznášam to, ako strašne som sama. Odvtedy stále skúšam zoznamky, mala som už hromadu rande a vždy po 5 minútach viem, že už toho človeka nechcem nikdy vidieť, vôbec nič tam nepreskočí. Niečo preskočilo na 3 randoch z tých všetkých, ale jeden tu bol len na 3 mesiace z austrálie, z ďalšieho sa vykľul hlupák čo sa chcel zase potom vidieť ale nakoniec sa stále len vyhováral a s tým tretím z toho bol krátky vzťah, ktorý sa nepodaril, teraz sa ďalej vídame už vyše roka, ale vzťah to nie je a je to medzi nami dosť zvláštne a ja som do neho nešťastne zamilovaná.
A z tých zoznamiek je mi už úplne na nič, ale nemám sa inak kde s kým zoznámiť. To som sa aj presťahovala do iného väčšieho mesta, ale aj tak nemám s kým niekam vyraziť aby som sa zoznámila, pretože všetky kamarátky majú deti a idem max odpolko niekam na kávu. A som jednoducho tak strašne sama a neviem čo s tým mám robiť a teraz v decembri je to ešte horšie, som precitlivená a nebol snáď deň kedy by som neplakala.
_10_10_10_10_6.jpg)
A tak strašne by som si priala vzťah, ale nikto o mne ani nezavadí a všetci okolo sú tak šťastný, samé svadby, narodenie detí a ja nič. A čokoľvek v robím, nemám z toho radosť, pretože to nemám s kým zdieľať.. hrozne ma to trápi a vôbec neviem, čo s tým mám robiť. Stále premýšľam, či je to moja chyba a čo robím zle. Nech sa snažím, ako sa snažím, stále sa nič nedeje a ja som už bezradná. Potrebovala by som niekoho, komu by som sa mohla zveriť a kto by ma neodsúdil. Kto by ma naopak podporil a poradil mi, čo mám robiť ja. Takto sa akurát trápim a vôbec nikam to nevedie. Denne plačem po nociach a utápam sa v smútku.